Čo ľudia nevedia o obchodovaní s korunou
Obchodovanie s korunou, predovšetkým v posledných týždňoch pred zverejnením druhej centrálnej parity by som zjednodušene prirovnal k stávkovaniu na športové výsledky. Zmenu centrálnej parity, teda stanovenie kurzu, ktorý sa s najvyššou pravdepodobnosťou bude rovnať kurzu, za ktorý sa budú meniť slovenské koruny v januári 2009, by som prirovnal k rozhodujúcemu zápasu medzi mužstvom SKK a mužstvom EURO.
V stávkovej kancelárií podávali stávky ľudia, ktorí na základe verejne dostupných informácií a vyhlásení, predpokladali víťazstvo favorizovaného mužstva SKK i keď brali do úvahy aj riziko, že Slovensko by bolo prvou krajinou v EMU, kde by k posunu parity došlo až dva krát a tiež predpokladali , že by sa centrálna parita nemala posunúť mimo doteraz najsilnejšie obchodované hodnoty a tiež brali do úvahy fakt, že do neistej zmeny parity môže koruna ešte dočasne korigovať, oslabiť…
Otázne tiež zostávalo, kedy dôjde k rozhodujúcemu zápasu (deň ohlásenia parity) a aký bude výsledok rozhodujúceho zápasu (na akú úroveň bude parita posunutá). Stávkujúci sa teda rozhodovali na základe pravdepodobnosti a nie absolútnej istoty vo víťazstvo, takže stavili na zápas povedzme 1000 korún, aby som to priblížil bežnému pracujúcemu občanovi.
Rozdiel medzi stávkou na futbalový zápas a obchodovaním finančných inštrumentov je ten, že objemy obchodov sú najväčšie až po zverejnení dôležitých správ (zmena parity, rast HDP, výška inflácie, výška úrokovej miery…) a nie pred zápasom. Tieto údaje sú všade vo svete až do zverejnenia tajné a oznamujú sa všetkým účastníkom trhu naraz, zvyčajne na dopredu ohlásenej tlačovej konferencií. Je to dôležité preto, aby mali všetci rovnaké šance a nikto nebol zvýhodnený.
To, čo sa stalo v prípade obchodovania pred zmenou centrálnej parity, je ako keby páni z J&T a Istrokapitálu prišli do stávkovej kancelárie niekoľko hodín pred neohláseným futbalovým zápasom a stavili 50000 korún na výsledok zápasu. Zvláštne by na tom okrem načasovania bolo to, že zvyčajne stavia na zápas 1000 až 5000 korún a teraz prišli s takou nezvyčajne vysokou stávkou.
Buď sa z pánov z J&T a Istrokapitálu stali gambleri alebo majú stroj času a poznali budúcnosť na niekoľko hodín dopredu, vedeli, že nemôžu stratiť. Ďaľšou možnosťou je, že vzhľadom na spoločné jachtovanie s trénerom a rozhodcom, poznali páni z J&T výsledok zápasu niekoľko hodín vopred. Je vysoko pravdepodobné, že k úniku informácie došlo.
Insider trading, čiže voľne preložené, obchodovanie zasvätených, nevymysleli Slováci a existovalo aj za predchádzajúcich vlád, veď kde inde by sa vzali tí „žraloci“, to však neznamená, že by sa také obchodovanie malo tolerovať. Ak sa niečo také stane, tak sa to vo vyspelých krajinách vyšetruje, hoci často neúspešne. Väčšinou sa však mení system zverejňovania podobných informácii a vymenia sa ľudia, ktorí s informáciou disponovali.
Tí, ktorí čakajú na vyšetrovaciu správu NBS sa zrejme dočkajú podobného výsledku, akého sme sa dočkali v prípade parlamentného vyšetrovania údajného podpisovania pána Slotu pánom Rafajom. Zúčastnení všetko poprú a tým sa vyšetrovanie skončí. Veď nejde o vyšetrovanie bandy zúfalých narkomanov, ktorí vylúpili banku a nechali sa pritom nafilmovať priemyselnou kamerou. Páni z J&T už prostredníctvom svojich hovorcov verejnosť informovali, že nakupovali na základe svojich analýz. Aj keby tvrdili, že nakupovali na základe konštalácie hviezd, tažko im niekto dokáže opak.
Často sa náhle posilňovanie SKK pripisuje akýmsi zlým londýnskym bankám. Túto informáciu treba doplniť o informáciu, že Londýn je najväčším strediskom menových operácií na svete a že prostredníctvom londýnskych pobočiek nadnárodných bank ako Deutsche Bank, UBS mohli príkazy na nákup zadávať slovenskí klienti.
Tieto správy o londýnskych bankách potom vyznievajú akoby sa občanom niekto snažil vysvetliť, že na korune zarába akýsi nepriateľ za hranicami našej Zvieracej farmy. Udivujúce bolo, keď sa v médiach (hyeny) objavila informácia, že na korune zarobili slovenské finačné skupiny, tak to premier občanom vysvetlil tak, že kupovali na základe verejných informácií (teda ich šikovnosti) a že pri tom nebol poškodený štát.
Tu je treba znovu dodať, že množstvo peňazí v obehu štátu by sa malo rovnať tomu, čo sa sa v štáte vyprodukuje. Inak by sme museli na cenovkách a bankovkách pripisovať nuly ako v Zimbabwe. Ak niekto zarobí 500 miliónov korún bez toho, aby niečo vyprodukoval, tak na to doplatí ten, čo musí niečo vyprodukovať. Pán premier ten mechanizmus samozrejme pozná a preto by chcel napríklad prehovoriť aj iných premierov európskych krajín, aby spoločne bojovali proti zahraničným špekulantom, ktorí zvyšujú cenu ropy a potravín. Je zvláštne, že špekulatívne obchodovanie s korunou určitých finančných skupín mu neprekáža. Prekáža mu však, že je jeho minister taký neskúsený, že sa s tými špekulantmi nechal odfotografovať, za čo si od neho minister vyslúžil žltú kartu.
Pri romantickej myšlienke o šikovnosti, skvelých analytických schopnostiach a odvahe našich „finančných žralokov“ sa treba zamyslieť, prečo na parite zarobili práve páni z J&T a Istrokapitálu a nie napríklad páni z Penty? Dostali sa vari žraloci z Penty do mužského prechodu, ubudlo im na dravosti a odvahe, zosenilnili snáď vo svojich rozhodnutiach? Alebo nemajú teraz vo vláde svojich ľudí, aby mohli robiť svoje geniálne obchody, či skôr podvody, tak ako ich robí za terajšej vlády J&T?
